pretension [prɪˈtenʃn] n [қ-з: pretend (А)] intellectual pretensions – ақылдымын деп бәлсіну The play mocks the pretensions of the new middle class. – Пьеса жаңа орта таптың бәлсінісін/ бұлданысын келемеждейді. He spoke without pretension. – Ол бәлсінбей сөйледі. She was a bored housewife with social pretensions. – Ол жұртқа басқаша болып көрінгісі келген үй шаруасынан жалыққан әйел еді. She was charmed by his lack of pretension. – Оның (жігіттің) табиғилығы оған (қызға) жақты. to (doing) smth a building with no pretensions to architectural merit – архитектуралық маңызы жоқ ғимарат (to do smth) The movie makes no pretension to reproduce life. – Фильм өмірді қаз-қалпында көрсетуге тырыспайды.